SEARCH...:


recently watched....:
  • Portál:Vedy o Zemi [sk]
  • 1608 [nrm]
  • Strona Głśwna [pl]
  • Levverkuse [ksh]
  • Sochárstvo [sk]
  • Catigurìa:User it-N [scn]
  • 日田バス [ja]
  • XVI wiek [pl]
  • Ht-Rin [frp]
  • Kategória:Hudba [sk]
  • Beld:Milk glass.jpg [ksh]

  • jetzt mitverdienen


    Der freche Erotikshop!
    02 Logo 120x60

    Party Explosion - Click here!
    Final Fantasy III DS game

    Miller Brothers, Click here!
    www.easycar.com
    Estate
    Win a Supercar of your dreams........make Summer special this year

    00003 ORION - Logo
    Fancy a hot adventure? More fun for HIM and HER – Shopping at PABO.com!

    LANGUAGE: ar | id | bg | ca | ceb | cs | da | de | et | en / / | es | eo | fr | gr | he | hr it | ko | lt | hu | nl | ja | no | pl | pt | ru | ro | sk | sl | sr | fi | sv | te | tr | uk | zh

    Portál:Vedy o Zemi

    z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

    Prejsť na: navigácia, hľadanie
    Portál vied o Zemi
    Zem - vrstvy

    Vedy o Zemi (niekedy označované aj ako geovedy) je zastrešujúci pojem pre vedné disciplíny zaoberajúce sa vývojom, stavbou a zložením jednotlivých sfér Zeme. Členia sa na:

    Interdisciplinárne vedy sú meteorológia, klimatológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a paleontológia.

    Geovedný index (21. november - 2874 článkov)  
    A B C Č D E F G H CH I Í Î J K L Ľ Ł M N O Ó P Q R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
    Výročia

    Portál:Vedy o Zemi/Výročia/2 12

    Odporúčaný článok

    Tatrykrajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti.

    Tatry sa nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom. 3/4 územia Tatier ležia na Slovensku. Tatry sú jediným pohorím Karpát, ktoré majú alpínsky ráz. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n.m. Z geologického hľadiska sa tu dajú rozlíšiť tri hlavné „stavebné“ jednotky: kryštalinické jadro, sedimentárny obal pohoria a flyšová výplň priľahlých zníženín. Hlavná časť Tatier je dielom vody resp. ľadovcov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieka Váh) a Baltického mora (Dunajec či Poprad).

    Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 26 km a ťahá sa od Ľaliového sedla (1 947 m) na západe po Kopské sedlo na východe (1 749 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch koruniek v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy. Na juh smeruje päť hlavných rázsoch, na sever len dve.

    Rozdelenie geovied

    Ostatné - Geoinformatika - Geoštatistika - Geodézia

    Kategórie

    Ekológia - geodézia - geofyzika - geografia - geochémia - geológia - geologické procesy - geomorfológia - glaciológia - historická geológia - hydrológia - klimatológia - meteorológia - mineralógia - oceánografia - paleontológia - pedológia - petrológia - sedimentológia - seizmológia - sopky - speleológia - stratigrafia - vedy o Zemi - vulkanológia

    Najlepšie články
    Najnovšie články

    Adenský záliv · Páskované železné rudy · Chromit · Pyroxenit · Aplit · Malá ľadová doba · Ultrabázická hornina · Ultramafická hornina · Volovec (vrch vo Volovských vrchoch) · Taranaki · Mayor Island · Auckland (sopka) · Rovina súmernosti · Whangarei (sopka) · Kaikohe (sopka) · Vojampoľskij · Iettunup · Severnij · Snegovoj · Ostrij · Spokojnij · Iktunup · Snežnij · Nyľgimeľkin · Belij · Ploskij (1 255 m) · Kajlenej · Juka (sopka) · Aľngej · Jelovskij · Šišeľ · Meždusopočnij · Titila · Bliznecy · Kinenin (sopka) · Gornij Institut · Tuzovskij · Leutongej · Sedankinskij · Terpuk

    Vedeli ste, že...
    Obrázok týždňa

    Uhoľná baňa v dedine Hvalba na Faerských ostrovoch.

    Minerál mesiaca

    Hematit - dôležitá zložka železnej rudy.

    Zoznamy

    Geológia

    Glaciológia

    Mineralógia a petrológia

    Vulkanológia

    Všeobecné

    Príbuzné portály
    Správcovia portálu

    Ak máte nejaké otázky, prípadne návrhy, alebo by ste chceli v oblasti vied o Zemi bližšie spolupracovať, obráťte sa na nasledovných redaktorov:

    Schéma usporiadania jednotlivých sfér Zeme  
    Stavba Zeme
    Geosféra Magnetosféra Exosféra Atmosféra
    Ionosféra Termosféra
    Mezosféra
    Hydrosféra Stratosféra
    Biosféra Troposféra
    Pedosféra Litosféra Zemská kôra
    Pevninská kôra
    Oceánska kôra
    Vrchný plášť Najvrchnejší plášť Zemský plášť
    Astenosféra
    Hranica vrchný-spodný plášť
    Spodný plášť
    Vonkajšie jadro Zemské jadro
    Vnútorné jadro
    Geologická časová škála  
    Eón (mil. rokov) Hadaikum
    (4570-3800)
    Archaikum
    (3800-2500)
    Proterozoikum
    (2500-542)
    Fanerozoikum
    (542-dnešok)
    Éra Eoarchaikum Paleoproterozoikum Paleozoikum
    Paleoarchaikum Mezoproterozoikum Mezozoikum
    Mezoarchaikum Neoproterozoikum Kenozoikum
    Neoarchaikum
    Potrebujeme tvoju pomoc
    Dá sa inšpirovať aj paleontologickými, geologickými, vulkanologickými, mineralogickými, hydrologickými a meteorologickými výhonkami, ale najskôr asi:
    Vedy o Zemi na Wikipédii  
    Vedy o Zemi na Wikipédii | Portál Vedy o Zemi | Vedy o Zemi na Wikimedia Commons
    Ostatné portály  

    Prírodné a technické vedy, veda a technika

     Astronómia ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika
     Kozmonautika ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Slnečná sústava ·  Vedy o Zemi


    Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

     Divadlo ·  Film ·  História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport


    Krajiny a regióny

     Fínsko ·  Rusko ·  Slovensko

    Change language: All | الرربية | Bahasa Indonesia | Български | Català | Cebuano | Ħesky | Dansk | Deutsch | Eesti | English | Español | Esperanto | Français | עברית | Hrvatski | Italiano | 핶국어 | Lietuvių | Magyar | Nederlands | 旡涬語 | Norsk (bokmál) | Polski | Português | Русскиб | Română | Slovenčina | Slovenščina | Српски / Srpski | Suomi | Svenska | తెలుగు | Türkçe | УкраїнсѦка | 中文

    Autorem skryptu AdWiki v0.8 (2007) jest husky83
    Wikipedia jest zarejestrowanym znakiem towarowym Wikimedia Foundation
    Wszystkie materiały pochodzą z Wikipedii, obięte są licencją GNU Free Documentation License